STAROVEK 3500 p. n. l. – 476 n. l

Konferencie

1. Bilaterálne,

2. Multilaterálne,

3. Pod záštitou medzinárodných a medzivládnych organizácií

Konferenčná diplomacia

- Proces vyjednávania – téza – všetci sa musia považovať za víťaza

Z hľadiska stratégie vyjednávania:

1. Kooperatívna – snažia sa dohodnúť vyjednávacie strany, mávajú dlhé trvanie, využívaná kooperatívna stratégia – založená na využití sily.

2. Štýl vyjednávania

- pozičného charakteru (u bilaterálnych zmlúv, jednajúce subjekty naznačujú ciele, ktoré chcú dosiahnuť vyjednávaním.

- Principálneho charakteru (založený na ľudskom faktore, jedná iba jeden tím, reflektované záujmy subjektov, možné alternatívy, kritéria).

Vývoj diplomacie – história

STAROVEK 3500 p. n. l. – 476 n. l.

- Diplomacia je rukou panovníka,

- Panovníci sú reprezentanti štátu.

2 typy:

- Ad hoc diplomacia – výslovná diplomatická misia.

- Informačný štýl diplomacie – štát vyšle diplomatickú misiu k inému štátu a ona informuje panovníka o ich cieľoch, zámeroch, problémoch.

Neexistuje stále diplomatické zastúpenie!!!

STREDOVEK 476 n. l. – 1492 n. l. (európsky)

- Moc má 2 vrcholy – svätskú (panovník) a duchovnú

- Pápežská diplomacia ovplyvňuje medzinárodné vzťahy.

Svätská diplomacia

- Má šľachticko – dynastický charakter,

- Je v rukách urodzených panovníkov,

- Prekračuje obdobie stredoveku,

- Trvá až do 1789, prebehne FR revolúcia a naruší šľachticko – dynastickú diplomaciu.

Zlomom diplomacie je 1. sv. vojna a končí sa obdobím starej diplomacie a nastáva éra novej diplomacie (diplomacia v normalizačnom svete).

Najvýznamnejším nástrojom svätskej diplomacie – sňatková politika.

Úrodný polmesiac – 3 roviny vzťahov medzi štátmi

1. Vzťah medzi 2 nezávislými panovníkmi – správajú sa nezávisle

2. Vzťah medzi panovníkom závislým a nezávislým

3. Vzťah medzi 2 nezávislými panovníkmi

Platí nedotknuteľnosť diplomatov. Napadnutie diplomata je príčinou vojenských sporov. U zmlúv o určitom jazyku = akadština.

Platí zásada nerovnovážnych vzťahov.

Antické Grécko (aglomerát)

Grécka diplomacia:

- Platí zásada ústneho a verejného jednania,

- Neexistujú rovnovážne stavy medzi aktérmi,

- V Grécku sú položené základy stáleho diplomatického zastúpenia – PROXENIE.

- Je predobraz stáleho diplom. Zastúpenia.

Thukidides – dejiny peloponézskej vojny – zameriava sa na chovanie, analyzuje, presný popis diplomacie. Vytvára sa regionálna organizácia vojensko – ekonomického charakteru.

Rímska diplomacia

- Kráľovské obdobie,

- Rozhodujúci panovník má neobmedzenú moc,

- Senát je rozhodujúcim orgánom,

- Cisárska kancelária je vedená tajomníkom - vypracováva rozohodnutia.

3 typy označenia rímskych diplomatov – fetiál, legatus, orator = všetci kládli dôraz na to aby bol diplomat schopný a dobrý rečník.

Vychádza zo zásad rímskeho práva. 450 p. n. l. Rímania mali striktne stanovené pravidlá. Vždy sa snažili aby vojna bola spravodlivá a v súlade s rímskym právom. G.J.Caesar napísal zápisky O vojne Galskej.

Titus Plavius – Válka židovská

Zenón – filozof

Seneka –

Cicero –

Marcus Aurélius –

Rimania odbúravali zástupcov cudzích štátov.

Diplomacia – 1.svätská, 2.pápežská (duchovná) – končí to po Vestfálskom mieri 1648

Svätská diplomacia:

- v rukách panovníkov, šľachty,

- šľachticko – dynastický charakter,

- zväzková politika (presiahla aj Vestfálsky mier)

- do 1789 (fr.revolúcia) v diplomacií začína mať väčšiu úlohu nacionálny (národný) záujem,

- vzťahy sú nerovnovážne – medzník je Vestfalský mier.

Diplomatické misie:

- využívame duchovných (kňazov, mníchov) v diplomacií – hlavný prúd,

- prevaha kňazov až do 17 storočia,

- začali ich nahrádzať vojaci (dôstojníci),

- u oboch (vojaci, kňazi) – spojenie so šľachtou,

- diplomatická služba nebola honorovaná – museli si platiť aj reprezentatívne náklady,

- v Taliansku aj mešťania.

V stredoveku bol diplomatický jazyk – latinčina. S nástupom renesancie to bola taliančina. V 16 st. španielčina.

Éra kardinála Richelieu – francúzština. Stáva sa zásadným diplomatickým jazykom a vytláča predchádzajúce (do 1 sv.vojny).

Po 1 sv.vojne – parita medzi angličtinou a francúzštinou.

Svätý Augustín a svätý Tomáš Akvinský sú kľúčový pre rozvoj myslenia diplomacie. Viedli úvahy o vojne či spravodlivá alebo nespravodlivá (úloha panovníka).

RES PUBLICA CRISTHIANA – snaha o spojenie Európy na základe tohto systému. Spoločné náboženstvo – kresťanstvo. Latinská kultúra.

MACHIAVELLI – „Vladár “ – ovplyvnil systém MV. Mal realistický prístup. Je dovolené všetko, čo prinesie prospech panovníkovi.

RICHELIEN:

- 1. Minister FR 1624 – 1642.

- Stále diplomatické zastúpenie.

- Francúzsko (katolizmus), Švédsko (protestantizmus) – spojenecká zmluva proti katolickým Habsburgom.

- Politika a diplomacia v štátnom záujme – nadradenosť cirkvi,

- Snaha získať podporu verejnosti pre štátnu politiku – informovanosť pomocou letákov (o zahraničnej politike FR).

Zrod medzinárodného práva v ére zámorských objavov

Kľúčový predstaviteľ bol Hugo Grotius – zakladateľ medzinárodného práva na prelome 16. – 17. st. Dielo „ O práve vojenskom a mierovom “.

- Severné Nizozemsko sa stáva ďalšou mocnosťou.

- Grotius vychádza z prirodzeného práva,

- Právo je nezávislé na existencii Boha,

- Boh existuje, ale právo na tom nezávisí,

- Tézy o rovnovážnych vzťahoch v medzinárodnom systéme.

Поиск по сайту: