Liberalizmus

– za americkej revolúcie,

– právo Američanov na sebaurčenie národov,

– je nutné zaistiť max. šťastie pre max. ľudí,

– právny štát je garantovaný – Ústavou,

Versaillská mierová zmluva 1783 – FR a VB; potvrdenie nezávislosti USA.

Francúzska revolúcia

– vládne Ludvík VI. popravený 1793,

– dochádza k nabúraniu šľachticov – dynastického charakteru diplomacie,

– FR sa stáva konštitučnou monarchiou,

– r.1791 deklarácia práv človeka a občana (rovnosť pred zákonom, nedostatok majetku, dohoda slova, náboženstvá...),

– konflikt medzi FR a EU Monarchiami – koaličné vojny 90.roky 19.storočia,

Napoleonské vojny od 1807

– Napoleon prichádza s novými prvkami diplomacie.

Inštitucionálny vývoj ministerstiev

– Do 2 pol. 19.stor. MZV a zahran.služba boli oddelené,

– OTTO VON BIZMARK zrušil túto dualitu,

– Vzor pre ďalšie európske zeme,

– 1880 - FR spojuje MZV a zahraničnú službu (konzultárnu),

– 1993 – GB spojuje MZV a zahraničnú službu,

Francúzsko

– 1. Inštitúcia, ktorá sa blížila MZV vznikla za Jindricha Navarského (16. – 17. st.),

– 1589 – previedol reorganizáciu a miesto 4 tajomníkov zostal iba 1 – označovaný ako prvý minister zahraničných vecí,

– 1626 – kardinál Richelie zriaďuje MZV,

– Bol prvým ministrom FR 1624 – 1642,

– Presadzoval stále diplomatické zastúpenie,

– Ctil podpísané a ratifikované zmluvy,

– Informoval občanov a zahraničie,

– Snažil sa získať podporu,

– Zohľadňuje zaistenie bezpečnosti štátu,

– Bol predstaviteľom reálnej politiky,

– Štátny záujem bol kľúčový,

– Kardinál Mazarin – jeho nástupca,

– Riadil FR 1642 – 1661,

– Nedochádza k inštitucionálnym zmenám,

– Ludvik IV. – vládne samostatne 1661 – 1715,

– Vracia sa k systému riadenia MZV, ktorý bol v praxi pred reformou Jindricha,

– Zriaďuje úrad kde funguje ministerstvo zahraničných vecí,

– Ludvik XV. – 18.storočie,

– Zriaďuje tzv. „tajný kabinet“,

– Vlastná informačná sieť agentov, ktorú šifrovanými správami panovníka informovali o pôsobení s tým, že sa jednalo o súkromnú tajnú službu panovníka, ktorá operovala v zahraničí bez previazanosti na MZV

– FR má svojho veľvyslanca, spravodajskú službu – agenti z tajného kabinetu

– Pre jeho diplomaciu bola ovplyvnená jeho milenka,

– Snaha aby zástupcovia FR mali právnické vzdelanie,

– Bola založená politická akadémia – pripravovala FR diplomatov, vzniká archív (medzinárodné zmluvy)

– 18.st. – spis francúzskeho diplomata DE FLASONA – Dejiny francúzskej diplomacie = zachytené politické aspekty, medzinárodného práva

– 1789 (FR revolúcia) – dochádza k rozloženiu francúzskej diplomacie,

– 1794 – 1795 vláda DIRECTORIA; politik, hrabie TALLEYRAND; stúpenec Napoleona Bonaparteho,

– 1799 – úrad reorganizoval, obnovil diplomatickú službu; požadoval aby mal diplomat retorské schopnosti

– Realizoval:

a) Aspirant – najvyššia úroveň,

b) Segretáž,

c) Atašé,

d) Legačný tajomník 2.triedy,

e) Legačný tajomník 1.triedy,

f) Vyslanec – najvyššia úroveň,

– Napoleon reformoval diplomaciu,

– 1806 vydaný konečný dekrét o diplomacii,

– 20.st. – medzivojnové obdobie,

– Vzniká Slobodná škola politických vied – pripravuje francúzskych diplomatov,

– Súčasnosť – prijímacie riadenie; 1 rok v oblasti štátnej správy, potom 12 mesiacov výučby; na základe výsledkov sa určí pozícia kam pôjde.

PRUSKO – 1701 získava kráľovský titul

– 1711 - v Berlíne ustanovené oddelenie pre zahraničné veci,

– Fridrich Vilém I. – zaviedol jednací protokol

– 1728 – kolegiálny systém – zahranično-politickú agendu riadili 2 – 3 ministri,

– Fungoval až do 19.storočia,

– Potom už len 1 minister zahraničných vecí = Karel Hardenbergr,

– 1871 – vyhlásenie nemeckého cisárstva,

– Od doby kancelára Bizmarka až do 1918 zahraničné náležitosti boli spracované ríšskym kancelárom,

– Neexistovala funkcia ministra zahraničných vecí, ktorý by bol zodpovedný parlamentu,

– MZV je označované ako – zahraničný úrad,

– Z hľadiska súčasnosti nemeckej diplomacie prechádzajú 3 etapami:

1. Predbežná služba – musí mať doporučenie 3 osobami, orientovať sa v problematike práva, dejín a národných otázkach,

2. Prípravná služba – získavajú titul atašé; 3 roky pôsobia ako atašé, majú dohliadať; 15 mesiacov kurzov,

3. Vlastný výkon – sú vyslaní na diplomatickú misiu.

GB

– Do 12.st. zahraničné záležitosti v rukách 1 sekretára,

– Od 12.st. počet sa zvýšil na 2 sekretárov,

– 1539 bol úrad sekretára rozdelený a vznikol:

a) tzv.severný department – mal v kompetencií vzťahy s Dánskom, Poľskom, Ruskom, Švédskom

b) južný department – vzťahy s FR, Španielskom, Portugalskom, Talianskom, Osmanskou ríšou

– oba departmenty mali rovnaké kompetencie,

– 1707 – používa sa termín Veľká Británia,

– 1782 – vzniká FOREIGN OFFICE; preberá agendu MZV; 1 šéf Charles Fox,

– Existoval ešte koloniálny úrad – 2.polovica 18.st.

– Britská India,

– 1898 – založené ministerstvo pre Indiu,

– 1968 – dochádza k reorganizácií – Foreign and commonvelth Office.

ČR

– V kráľovskom stredoveku obdobie zahraničnej politiky,

– Bola v rukách panovníka,

– Kancelár = úradník,

– S nástupom Habsburgovcov,

– 1527 – založená tajná rada – poradný orgán v otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

– 2 pol. 17.st. – vznikajú komisie (7) – analytická útvary pre kľúčové zeme,

– Za Márie Terézie v roku 1742 vzniká štátna kancelária – problematika zahran.záležitostí; špionáž

– 1760 – založená štátna rada – je politický orgán pre politické a medzinárodné otázky,

– 1801 – reorganizácia,

– Vzniká štátne a konferenčné ministerstvo (3 oddelenia):

a) Zahraničný department,

b) Vojenský a námorný department,

c) Vnútorný department,

– 1814 vzniká konferenčná rada – nadradené štátnej rade; v čele kancelár Meternich

– 1849 – vytvorená ministerská rada; v čele stojí minister; prezident je menovaný panovníkom,

– 1849 – vzniká ministerstvo zahraničia a cisárskeho domu,

– 1866 – Rusko-Rakúska vojna, Rakúsko porazené,

– 1867 – dualizmus, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie

– Rakúsko rozdelené: 1. Predlitavsko 2. Zalitavsko

– 1867 – Rakúsko-Uhorsko – spoločný panovník, armáda, financie, zahraničná politika,

– Dochádza k novej reorganizácií – vzniká ministerstvo zahraničných záležitostí a cisárskeho a kráľovského domu – spravovalo dynastické záujmy, práva ríše a občanov v zahraničí, archivačná služba,

– 1916 – sídlo v Paríži

– Vznik česko-slovenskej národnej rady – politický reprezentant odboja,

– Masaryk, Štefánik, Durich – členovia,

– Zakladá kancelárie ČNR v dohodových štátoch,

– 14.října 1918 – Eduard Beneš – minister zahraničia,

– 2.listopad 1918 – úrad pre veci zahraničné – súčasťou národného výboru,

– 14.listopad 1918 – založené MZV na domácej pôde

– Po r.1923 – štruktúra prvorepublikového ministerstvá

1. Sekcia – prezídium – kabinet ministrov, dipl.protokol, odbor personálny, archív,

2. Sekcia – politická – výkonný orgán,

3. Sekcia – spravodajská – neformálna,

4. Sekcia – národno-hospodárska – problematika zahr.obchodu, sprostredkované obchodné styky,

5. Sekcia – administratívna – konzulárna, týkajúca sa vysťahovalectva a krajanov v zahraničí.

6. Sekcia – právna – spracováva právne analýzy.

Pietka – neformálny orgán

– Prejednávali sa zahraničné kroky,

– Predstavitelia podnikov a bánk ekonomického charakteru,

– Problematika česko-slovenských krajanov v zahraničí

Prestížne veľvyslanecké posty - vo FR, TAL, GB

– Po r.1948 – koncepcia zo sovietského vzoru ministerstva zahraničia

– Prichádzajú ľudia spätý s novým režimom,

– 50. – 60. roky prudké zhoršenie diplom.zboru

– Nedostatočne jazykovo vybavený,

– Po r.1948 – ČSR je predlženou rukou sovietskej diplomacie,

– 1.1.1993 – vzniká české ministerstvo zahraničných vecí.

RUSKO

– Cár Ivan IV. Hrozný (1533 – 1584)

– Zriadil tzv. Vyslanecký úrad – počiatok ministerstvá zahraničia

– Vyslanecký úrad fungoval do vlády Petra I. Veľkého

– Peter I. Veľký – precestoval západnú Európu

– Chcel získať posuny Európy a aplikovať ich v Rusku

– Preberá franc.typ diplomacie aj jazyk

– Centrom bola Moskva, Peter to však mení na Petrohrad (bližšie k záp. Európe)

– Zakladá armády podľa západn.vzoru,

– Veľká poptávka po ľuďoch, kt. by tie reformy realizovali,

– Do Ruska prichádza množstva cudzincov (aristokracia) – realizátori Petrových reforiem,

– hrabie Osterman – šéf ruskej diplomacie,

– Peter I. Veľký vytvára novú inštitúciu – Kolégium zahraničných vecí,

– 1802 (Alexander Veľký) – vzniká MZV ale funguje aj to kolégium zahr.vecí do r.1832 kedy ostáva len MZV.

– hrabie Boroncof – 1.minister Ruska

– systém vydržal až do zániku dynastie Romanovcov

– 1917 – celá zmena systému,

– Vzniká Rada ľudových komisárov,

– Komisár pre zahra.vecí,

– 1.komisár Čičerin

USA

– 1776 vyhlásená nezávislosť USA

– Výbor tajnej korešpondencie,

– Výbor pre departmentálne záležitosti,

– 1791 – vzniká štátny department,

– Šéfom Thomas Jefferson

– Sídlo v NY,

– USA vyslala zástupcu do EU:

1. Do FR (Benjamin Franklin – veľvyslanec)

2. Do Portugalska

3. Ďalšie európske štáty

– Do r.1906 americkí diplomati nie sú diplomati z povolania ale viazaný stranickými záujmami,

– Prijatý dekrét v diplomatickej službe,

– 1915 – USA príjma zákon o diplom.konzulárnej službe,

– 1924 prijatá právna úprava (4)

1. Rovnomerné odmeňovanie diplomatov,

2. Spojenie diplomatickej a veľvyslaneckej služby,

3. Zavádza preplácanie výdajov,

4. Penziovanie diplomatov,

Pápežská diplomacia

– Stredovek – označenie diplomatov legát,

– 2.pol.stor. – zriadené nunciatúry,

– Najskôr sa jednalo o zastúpenie na veľkých katolíckych dvoroch,

– Od konca 18.st. nunciatúry zriaďované u nekatolíckych dvorov,

– 1701 Klement XI. Zakladá diplomatickú akadémie,

Súčasné ministerstvo zahraničia a agenda

– Problematika bilaterálnych stykov s jednotlivými teritóriami

– Medzinárodné orgány,

– Regionálna organizácia,

– Právna oblasť,

– Obchodne politická agenda,

– Ekonomická spolupráca,

– Tisková a informačná agenda,

– Personálna agenda,

– Konzulárna agenda,

– Kultúrne styky so zahraničím,

– Aktivity spojené s financovaním a materiálnym zabezpečením,

– Styk so zastupiteľskými úradmi.

Rozdelené na 9 sekcií:

1. Sekcia ministerstva zahraničných vecí,

2. Bezpečnostná a multilaterálna,

3. Sekcia EÚ,

4. 2 teritoriálne sekcie,

5. Sekcia právna a konzulárna,

6. Sekcia ekonomická a kultúrna,

7. Sekcia ligistická,

8. Sekcia personálna,

9. Sekcia organizačná,

– 2009 – ďalšia reorganizácia,

– 9 sekcií zostalo, len malé zmeny,

– Vytvorená sekcia európskych zemí a spolupráce,

– Sekcia spracovania informácií.

Vestfálske obdobie

FR:

– Richelie – diplomatická kariéru zahájil keď bol pápežským nunciom,

– 1616 – štátny tajomník vojny francúzskeho kráľa

– 1617 – v čele štátnej armády,

– 1622 – bol menovaný kardinálom,

– 1624 – stáva sa predsedom kráľovskej rady,

– 1629 – 1. Minister

– Pre jeho diplomaciu je kľúčový štátny záujem,

– Realistický, racionálny panovník,

– Podpis spojeneckej zmluvy so Švédskom (proti katolíkom Habsburskej ríše)

– Podpora koloniálnych výbojov FR

– Stojí za vznikom východo-indickej spoločnosti,

– Mazarin – dôstojnik pápežskej gardy,

– 1630 vstúpil do diplomatických služieb franc.kráľa; bol aj nunción vo FR

– 1641 bol kardinálom

– 1642 po smrti Richelieho riadi zahraničnú politiku FR až do smrti 1661

– Mal ťažšiu pozíciu,

– Pôvodom bol talián

– Nemal renomé, robili si z neho srandu,

– 1648 – 1653 – prichádza zlom; povstanie FRONTA; proti centralizačným aktivitám, proti MAZARENOVI

1. Parlamentná fronta

2. Fronta veľmužov,

– Mazarin uspel

– 1653 silná pozícia Mazarina,

– Pokračoval v línií Richelieho, proti španielským Habsburgovcom,

– Vojna ukončená Pyrenejským mierom,

– 1659 – víťaz FR,

– Ludvik XIV. Si môže nárokovať španielský trón pre syna,

– hrabie TALLEYRAND – pôvodne aristokrat,

– 1789 biskupom,

– Pripojil sa na stranu revolúcie, stal sa poslancom národného zhromaždenia,

– Participoval na konfiškácií cirkevného majetku,

– Bol ministrom zahraničia vo FR,

– Presadzoval spojenectvo s Rakúskom,

– Bol významným diplomatickým aktérom pri uzatváraní KONKORDATOV s pápežom,

– 1807 – vzťah s Napoleonom sa zhoršil,

– 1814 – stáva sa predsedom vlády,

– Iniciuje zosadenie Napoleona,

– Stáva sa opätovne ministrom zahraničných vecí FR, zastupuje ho na Viedenskom kongrese,

– Červenec 1830 – revolúcia; pád vlády Karla X.; podporí nástup Ludvika Filipa,

– 1830 – 1835 – stáva sa vyslancom v GB,

– 1830 – 1831 – zjednáva koordináciu medzi GB a FR,

– Slúžil v 7 rôznych režimoch,

– Prezývka „ kulhavý ďábel “ J

Viedenský kongres – Svätá aliancia

– Zväz panovníkov,

– Duchovným otcom Alexander I.

– Realizátorom hrabie Meternich

– Prijali zásady, že spory budú riešiť mierovými prostriedkami,

– Usporadúvali pravidelné kongresy

– Budú potlačovať veškeré revolučné a náboženské hnutia,

– Reglement o poradí dipolomatických zástupcov – zásadný dokument,

– Platí až do Viedenskej omluvy,

– Zavádzal 3 hodnostné stupne,

1. Skupina – diplomati na úrovni veľvyslanca (ambasádor),

– Pápežský nunciovia

– Legáti

2. Skupina – vyslanci menších štátov,

3. Skupina – charge d´affaires – teritoriálna pôsobnosť,

– 1818 kongres v Cáchách – vytvoril novú skupinu diplomatov, minister = rezident,

– Koncern veľmocí – pätica kľúčových štátov – VB, FR, PRUSKO, RAKÚSKO, RUSKO,

· Diplomacia kabinetná,

· Diplomacia tajná,

· Diplomacia kongresová,

– Systém svätej aliancie fungoval do 50. Rokov,

Krymská vojna 1853 – 1856

– Bola uzavretá kongresom v Paríži r.1856

– Proti sebe Rusko voči FR a GB,

– EU sa vydáva systému blokového usporiadania,

– Blokom je:

· Trojspolok (NEMECKO, RAKÚSKO-ÚHORSKO, TALIANSKO), vytvorené 1882

· Trojdohoda (FRANCÚZSKO, GB, RUSKO), vytvorené 1907

GB má politickú diplomaciu

– Politika skvelého osamostatnenia,

– Charakteristické tým, že GB nevstupovala do vojensko-politických blokov

– Funguje ako balancér,

– Hlavná téza: GB bude stáť vždy v opozícií voči silnej európskej mocnosti,

– 1878 kongres v Berlíne – rieši sa otázka na Balkánskom poloostrove,

– 1899 – 1.konferencia v Haagu – riešia sa otázky vzniku medzinárodného súdneho dvora; otázky v zbrojení,

– 1907 – 2. Konferencia v Haagu – rieši otázku námorného zbrojenia,

TEORETICKÉ ASPEKTY 19. – 20. St.

– Nacionalizmus (vlastenectvo),

– Do 19.st. otázka vlastenectva sa týkala pouze vzťahu medzi feudálom voči panovníkom,

– Od 19.st. to chápeme inak,

– Utopický socializmus – cieľom je úplná sociálna rovnosť ľudí s tým, že malo byť obsadené pomocou revolúcie,

– Romantizmus – sociologicko-ekonomické zmeny príchodom kapitalistických vzťahmi; vytvárajú svoje organizácie v rovine; začínajú mať aj politické vplyvy.

Myslitelia 19. storočia

Поиск по сайту: