|
|||||||
АвтоАвтоматизацияАрхитектураАстрономияАудитБиологияБухгалтерияВоенное делоГенетикаГеографияГеологияГосударствоДомДругоеЖурналистика и СМИИзобретательствоИностранные языкиИнформатикаИскусствоИсторияКомпьютерыКулинарияКультураЛексикологияЛитератураЛогикаМаркетингМатематикаМашиностроениеМедицинаМенеджментМеталлы и СваркаМеханикаМузыкаНаселениеОбразованиеОхрана безопасности жизниОхрана ТрудаПедагогикаПолитикаПравоПриборостроениеПрограммированиеПроизводствоПромышленностьПсихологияРадиоРегилияСвязьСоциологияСпортСтандартизацияСтроительствоТехнологииТорговляТуризмФизикаФизиологияФилософияФинансыХимияХозяйствоЦеннообразованиеЧерчениеЭкологияЭконометрикаЭкономикаЭлектроникаЮриспунденкция |
STREDOVEK
- Pápežská diplomacia – precedens stáleho diplomatického zastúpenia, - R. 476 – zánik Západorímskej ríše; obrovský problém pre Európu; temné obdobie, platí len 1 zákon „zákon silnejšieho“, - R. 392 – kodifikácia Theodosia – štátna cirkev, - Zrútila sa moc rímskeho impéria, - Pápež musí hľadať inú svätskú moc, - Pápež vyslal do Konštantinopolu svojích diplomatických zástupcov: a) Rezidentov na cisársky dvor – sledovali chovanie cisára a cisárskych úradníkov, b) Situáciu na cisárskom dvore, c) Výlučné postavenie na cisárskom dvoje, d) Mali vyčlenenú zvláštnu budovu, e) Majú právo priameho jednania s cisárom. Upadá moc Byzantskej ríše - 9.st. – Franská ríša – stáva sa bezpečnejším garantom, - Dualita politickej moci, svätská/duchovná (dopĺňajú sa), - Legitimita postavenia panovníckych rodov v Európe, - Cirkev za služby štátu získava pozemkové bohatstvo, - Narastajú rozpory – cirkev odmieta zásahy panovníka do svätských záležitostí; hľadajú nástroje a dokumenty ako podporiť, že moc duchovná je nadradená moci svätskej, Politické diplomatické dokumenty: - KONŠTANTÍNOVO FALZUM – dokladá, že cisár Konštantín Veľký predáva vládu nad západnou časťou ríše pápežovi. Roku 800 Rím navštívil Karol Veľký – franský panovník, počas účasti na omši je oklamaná cisárom a pápež mu na hlavu položil cisársku korunu – pápež má vyššie postavenie ako panovník.
Východobyzantská ríša – presadzujú, že titul cisár môže užívať len panovník Byzantskej ríše. Roku 810 – byzantská ríša schválila používanie titulu pre Karola Veľkého. Konflikt medzi duchovnou a svätskou – boj o investitúru r.1122. Warmský konkordát uzatvára boj – kompromis, skôr výhodná pre cirkev. Byzantská ríša - systém tzv. cézaropapizmus – cisár je hlavou svätskej aj duchovnej moci. LOGOTHETOS – minister zahraničných vecí. 3 postupy: 1. Vojenská diplomacia, 2. Obchod, 3. Misijná činnosť – šírenie kresťanstva – nástroj vplyvu Byz.ríše pomocou misií.
Krížový diplomatický moment stredoveku – 11stor.1054 – Veľká cirkevná schizma – sféry vplyvu východu a západu sa stretnú. Byzantská diplomacia vychádza z antickej diplomacie. Vplyv manželiek a mileniek. Nárast vplyvu pápežskej diplomacie – Krížová výprava. Legát – doprevádza krížovú výpravu. 1.Krížiacka výprava - 1096 - 1096 – prvá rytierska výprava. Predchádzala jej ľudová výprava vedená kňazom Peter Pustovník. - 1.problém – priechod cez jednotlivé územia; napätia medzi križiakmi a medzi predstaviteľmi a obyvateľmi kade krížiaci prechádzali; ozbrojené strety medzi domorodými obyvateľmi. - Židovské gettá sú príjmom panovníkov, - Svetská moc proti tomu vystupuje negatívne, poškodzuje to jej ekonomické záujmy. - Byzantská ríša – ďalšie diplomatické jednania; potrebuje pomoc; potrebuje aby vybojovala vojny s Moslimami a územie by vrátili Byzancii. - 2.problém – otázka zásobovania, - Osmanskí turci ľudovú výpravu zmasakrovali, - Do rytierskej výpravy sú zapojení poprední európsky feudáli, - Sú uzavreté zmluvy medzi feudálmi a Byzantskou ríšou, - Byzantská ríša nemá vojsko, aby krížiakov prinútili územia vrátiť, - Východ potrebuje podporu západu, západ ju poskytuje ale využíva obtiažne postavenie Byz.ríše, je si vedomí svojej sily a premieta to do svojich diplomatických aktivít.
2.Križiacka výprava - 1146 - Kráľ francúzsky a nemecký, - Vedie znásobenie diplom.atribút. 3.Križiacka výprava – 1187 - Vedená 3 panovníkmi najmocnejšími vtedajšej západnej Európy, - Jindrich H. – anglický panovník, - Filip II. – francúzsky panovník, - Fridrich Barbarossa – cisár sv.ríše Rímskej, - Ani táto výprava nesplnila svoj cieľ, - Barbarossa zomrel pri ťažení, - Konflikt medzi GB a FR, GB nemá dostatok síl. 4.Križiacka výprava – 1202 – 1204 (zlomová) - Pápež, ktorý si bol vedomý ťažkostí, ktoré predchádzajúce výpravy sprevádzali, rozhodol sa, že ťažisko bude Taliansko, - Logistiky sa ujala Benátska republika – námorné obchodný hegemón v oblasti stredozemného mora, - Podmienky boli jasné – krížiaci dorazia do Benátok, zaplatia a odvezú ich do sv.ríše Rímskej, - Avšak do Benátok neprišlo toľko krížiakov, - Jednanie medzi vojskom a Benátkami, - Krížiaci pristúpili a dobili mesto Zadat, - Prevrat v Konštantínopole, cisár je zvrhnutý, - Križiaci pod vplyvom Benátčanov nechali prehovoriť, a výsledkom je dobytie Konštantínopolu krížiakmi – 1204, - Následné zrútenie Byzantskej ríše, na niekoľko desaťročí je nahradené latinským cisárom. - 1228 – 1229 – od 4 výpravy boli všetky neúspešné.
5.Krížiacka výprava - Fridrich II. – cisár sv.ríše Rímskej – Jeruzalem sa podarilo posunúť kresťanom, - Benátsku štvrť v Konštantínopole – žijú tam benátsky kupci, - Hlavou bol úradník BAILUS bol aj benátskym konzulom, - BAILUS – svetská diplomacia.
Prvé špecifické kategórie diplomatov (4) 1. Legát – diplomat, ktorý spadá do cirkevnej diplomacie; zástupca pápeža, predáva mu správy, 2. Ambasádor – diplomat v rovine svetskej diplomacie; najvyššia plná moc; mohol ho vyslať cisár, český, anglický kráľ, 3. Prokurátor – diplomat, ktorý mal vlastné právomoci k jednaniu; mohol ho vyslať ktorýkoľvek svetský panovník, 4. Nulcius, Herold – diplomati, ktorí nemali vlastné právomoci k jednaniu; len predávali správy, Benátky: · Rodí sa tu systém Benátskej signorie, · Najprepracovanejší systém tej doby, ktorý pracuje predom s prípravou diplomatov na ich misiách (tzv. „školenie“), · Zaoberá sa režimom vzťahov medzi diplomatickou misiou a ústredím, akým spôsobom má diplomat cestovať, čo je a nie je dovolené, Signorie: · zbor najmocnejších predstaviteľov Benátok; · v čele Benátok bol vládca s titulom DÓŽA, · zavádzal stále diplomatické zastúpenie, hlavná bola ochrana a presadzovanie ich ekonomicko – obchodných aktivít, · diplomatické misie trvali 2 – 4 mesiace, postupne 2 – 3 roky, · diplomat pred vyslaním prešiel školením, · po prijazde posiela správy o svojom pôsobení, sleduje vývoj · ďalší nový prvok – využitie šifrovania (piktografia) – metóda prijatá celou Európou, · 15 dní po príchode z misie mal diplomat povinnosť predstúpiť pred signóriu a predať správy o misií. Výzvedná aktivita – Benátčania využívali služby domácich agentov, Поиск по сайту: |
Все материалы представленные на сайте исключительно с целью ознакомления читателями и не преследуют коммерческих целей или нарушение авторских прав. Студалл.Орг (0.009 сек.) |